Vianoce majú byť časom pokoj, radosti a zdieľania spoločných chvíľ s blízkymi, ale ruku na srdce – kto z vás naozaj zažíva počas Vianoc taký pokojný čas, o ktorom sa všade hovorí? Môj manžel mi vždy pri pohľade na dlhé fronty v preplnených obchodných domoch pripomína skvelý kreslený vtip Miroslava Kemela, v ktorom predavačka hovorí pri pokladni zákazníkovi: „Je mi ľúto, ale publikáciu Duchovný rozmer Vianoc obdržíte iba pri nákupe nad 500 Eur“. To je, myslím, výstižné.
Pre mňa osobne sú Vianoce časom, ktorý chcem čo najviac tráviť s rodinou, pokiaľ mám tú možnosť. Ne že by sme to vždy zvládali bez dohadov a stresu, sme obyčajná rodina ako každá iná, ale ten spoločný čas je to, čo si naozaj vážim.
Vianočné tradície trochu inak
O vianočných zvykoch sme vám písali v minulom článku. Uvedomila som si však, že sa vlastne teším aj na také tie naše rodinné tradície, ktoré nie sú tradíciami v pravom slova zmysle. Sú to veci, ktoré sa proste každý rok opakujú.
Deti sa celý deň nemôžu dočkať, až bude večer, a tak neustále chodia, kedy už príde Ježiško. Babička varí slávnostný obed na druhý deň, keď oslavujeme dvoje narodeniny, a dedko sedí s telefónom v ruke a odpísuje na vianočné priania. Po oukrope a vianočke s punčom ideme na prechádzku na cintorín zapáliť sviečky, popoludní sa potom rodičia jeden po druhom zavrú v pracovni, kde na poslednú chvíľu balia dary. Ja ešte štvrť hodiny pred večerou bežím po byte v nočnej košeli a s mokrou hlavou, deti v skrini hľadajú slávnostné košele, ktoré sú im už zase malé, a tak keď sa konečne stretneme pri štedrovečernej tabuli, sme radi, že sme to zase raz zvládli.
Prichádza ďalšia zábava, keď prosíme synov, aby tú polievku predsa len skúsili, že je moc dobrá, aj keď v nej plávajú podľa nich naozaj divné veci (ale rok od roku je to s nimi lepšie). Z jedla toho moc nemáme, pretože než vyberiete kosti z kapra dvom deťom a potom aj sebe, ostatní sú po večeri. Potom zazvoní zvonček a deti už nadšene čakajú za dverami obývačky, ktorá je zamknutá, aby sme tam náhodou predtým nevyrušili Ježiška. Čakať musíme o niečo dlhšie, pretože babička skladá riady do umývačky (predsa ho tam teraz nenechá oschnúť). Keď konečne príde, odomýkame a užívame si tie radostné výkriky detí, ktoré bezprostredne nasledujú.
Koleda, koleda, Štefan
Potom prichádza na rad spievanie kolied. Dedko každoročne pletenie akordy a vždy hovorí, že príští rok si tú harmoniku musí vziať do ruky skôr než na Štedrý večer. Deti sa tešia, až bude po koliedach a budú sa môcť vrhnúť na rozbaľovanie darčekov. Babička každý rok vyhlasuje, že tento rok budú chudobné Vianoce, a predsa je vždy pod stromčekom kopa darčekov. Keď sú potom všetky rozbalené, hlboko sa zamyslí a odchádza hľadať do skrine tie, ktoré zabudla dať pod stromček.
Na konci večera si spolu vždy priťukneme a poďakujeme si – za darčeky, za celý ten večer, za to, že sme to zase zvládli.
Jak to máte vy?
A čo vaše rodinné tradície, ktoré vlastne nie sú pravými tradíciami, také nejaké máte? Budeme radi, keď nám o nich napíšete. Publikáciu „Duchovný rozmer Vianoc“ od nás síce nedostanete, ale kurzov, ktoré prinášajú radosť, tých máme spustu. A ak neviete, ktorý zvoliť, dá sa kúpiť aj darčekový poukaz na vami zvolenú hodnotu a konkrétny kurz už si môže vybrať ten, komu ho venujete.
A nech sú vaše Vianoce čo najbližšie tomu, aké si ich predstavujete – plné pohody, radosti a okamihov, na ktoré budete s láskou spomínať.
Za celý tím Kurzov pre radosť
Petra Sotonová
Andrea Buchová
20. 12. 2024 23:57
Přeji krásný večer, článek bylo milé si přečíst. Také my máme tradice spojené s adventem a vším kolem. U dětí bylo a je vždy oblíbené hledání balíčků od Mikuláše na večerní zahradě u domu. Líbí se jim také adventní kalendář. U večeře se modlíme a u rozdávání dárečku vždy říkáme biblické verše. Přeji krásný advent.
Kurzy pro radost
27. 12. 2024 18:58
Dobrý večer, Andreo!
Děkujeme za Váš sdílený příběh a milé přání. 🎄 Je krásné, jak udržujete tradice spojené s adventem. A adventní kalendář a společné modlitby u večeře jistě vytvářejí kouzelnou a hlubokou vánoční atmosféru.
S přáním všeho dobrého do nového roku
Petra z Kurzů pro radost